Rate this post

Snehové búrky, mínus 25 stupňov, žiadna viditeľnosť. Okolo teba sú len ľadovce a zamrznuté fjordy. A ľadové medvede, ktorých tu je viac ako ľudí. To je jedna z tvárí, ktorú ti ukáže miesto u nás známe ako Špicpergy.

Aké sú tie ďalšie? Čím sú Špicbergy zaujímavé?

Zem bez zákona a konfliktov

Od nepamäti ľudia z mnohých krajín prichádzali na Svalbard chytať ryby, loviť, fárať. Ostrovy boli spoločnou medzinárodnou zemou. Zemou bez zákona a súdov, na ktorej boli napriek tomu spory a konflikty výnimkou. Volanie po zmene sa objavili kvôli baníctvu – a potrebe mať výhradné právo na zem a ložiská minerálov.

Bezvládie napokon ukončilo vyjednávanie po 1. sv. vojne a Špicberská dohoda, podľa ktorej sú ostrovy v severnom ľadovcovom oceáne pod absolútnou suverenitou Nórska.

Suverenita s podmienkami

Nórsko nedostalo Špicbergy len tak. Do platnosti vstúpili podmienky platné dodnes. Zabezpečujú krajinám, ktoré dohodu podpísali, rovnaké práva. Na vstup a pobyt, rybárstvo, lov, prírodné zdroje i na výskum. Môžu byť obmedzené, ale nikdy nie na základe národnosti.

Veľmi dôležitou súčasťou tejto dohody je aj podmienka, že ostrovy sa nemôžu využívať na vojenské účely. Nestoja tu žiadne námorne základne, ani pevnosti, len pobrežná stráž.

Krajiny sa tiež zaviazali snažiť sa o minimálny vplyv človeka. Pod prísnou ochranou sú mnohé rastliny i zver. Aj kultúrne dedičstvo, ktoré sa dochovalo ešte z čias, kedy na ostrovy prvý krát vstúpila ľudská noha. Jednou  z naj pamiatok je dnes už neexistujúca osada Pyramiden, ktorá je podľa National Geographic jedným z najstrašidelnejších miest na Zemi.

Ako v dobe ľadovej

Všetko je „nahé“, takmer nič tu nerastie. Viac ako polovicu územia pokrývajú ľadovce. Všade je po celý rok poriadna zima. Aj preto sú Špicbergy jedným z mála miest na Zemi, kde ešte človek nestihol zanechať hlboké stopy.

Longyearbyen je najsevernejšie plne fungujúce mesto 

Vybudovali ho ako banícku základňu a zrejme nikdy nepredpokladali, že narastie do takýchto rozmerov. A potom postavili letisko, vďaka ktorému už mesto nebolo ani v zime izolované. Jeho obyvatelia si začali užívať také samozrejmosti ako dennú tlač a čerstvé potraviny na miesto konzerv. K baníkom sa presťahovali ich rodiny a zrazu nastal dopyt po škole, pošte, odchode, banke, kaviarni.

Dnes je Longyearbyen rodinná komunita, kde žijú ľudia z viac ako 40 rôznych krajín. Komunita so službami, ktoré často prekonajú i v tie odľahlých oblastiach nórskej pevniny.  Nájdeš tu všetko vrátane najsevernejšie položeného bankomatu, univerzity, komerčného letiska. Takisto je plne funkčnou základňou pre turistov navštevujúcich Špicbergy a východiskovým bodom výprav na severný pól.

Pestrofarebné domy uprostred mesačnej krajiny

Červené, modré, žlté. Domy v takýchto farbách zdobia mestečko, ktoré by sa inak stratilo vo fádnej, mesačnej krajine. Pekné farebné kombinácie nie sú náhodné. Určuje ich miestna samospráva. A tak je Longyearbyen jedným z mála miest, kde si nemôžeš nafarbiť dom tak, ako chceš.

Tam, kde je „zakázané“ narodiť sa a umrieť

Longyearbyen má len maličký cintorín, kde sa prestalo pochovávať 70 rokov dozadu. Vedci totiž zistili, že v studených podmienkach sa telo nikdy nerozloží. Preto, ak ideš umrieť, alebo ak máš viac ako 65 rokov, prosím, presťahuj sa. I kvôli tomu je vekový priemer na ostrovoch okolo 35 rokov.

A prečo by sa na Špicbergoch nemali rodiť deti? Nemocnica na to jednoducho nie je vybavená a pre matku i novorodenca by to bolo veľké riziko. Navyše, narodiť sa na „území nikoho“ môže priniesť problémy s občianstvom.

Výskum a turizmus

Sú dve hlavné odvetvia, ktoré prinášajú príjmy na Špicbergy a podieľajú sa na ich rozvoji. Pre a vďaka vedcom, študentom a turistom sa buduje infraštruktúra, služby, zlepšuje sa komunikácia.

Živé laboratórium

Aj tak sa hovorí Špicbergom. Môže za to ich strategická poloha na začiatku severného ľadového oceánu. Skúmajú tu prúdy ovplyvňujúce klímu. Geologické štruktúry, ktoré umožňujú odhaliť tajomstvá zo skorých období našej zeme. Ľadovce, zdroj poznania z doby ľadovej. Z blízka sa pozoruje polárna žiara. Aj na život bohaté morské oblasti okolo súostrovia.

Ostrovy len pre zamestnaných

Mnohé, vrátane vecí každodennej potreby, sa musí dovážať letecky. Čo je predovšetkým v zime veľmi komplikované počasím. A celoročne veľmi nákladné. Aj to je jedným z dôvodov, prečo na ostrovoch môžeš dlhodobo ostať len ak študuješ alebo pracuješ.

40 km ciest v snehovom pekle

Žiadne z nich nenájdeš mimo osídlení a žiadne nespájajú Longyearbyen, Barentsburg (ruská osada so sochou Lenina) a Ny-Alesund. Prečo ciest nevybudovali viac? Neoplatí sa to. Aj tak by ich v zime pre sneh nemohli využívať. Najobľúbenejším dopravným prostriedkom sú, hlavne od decembra do apríla, snežné skútre.

Snežné skútre uvidíš aj v lete úplne všade. Je ich viac ako 4000, dvakrát toľko ako stálych obyvateľov. Nechýbajú ani predajne, servisy a požičovne. Na každom kroku, ako u nás pre autá.

Nie každý dokáže skúter šoférovať a časté sú prípady, keď hlavne turistov a neskúsených  študentov „lovia“ aj s dopravným prostriedkom z ľadovej vody.

Keď zmiznú červené tyče, prichádza „jar“

V zime býva toľko snehu, že je viditeľnosť sotva na 2 metre. Vodičom uľahčujú situáciu červené tyče. Ak zmiznú, a nahradia ich vyhĺbeniny na odtok snehovej vody, znamená to, že sa blíži jar.

Tam, kde je 4 mesiace tma

Tak, ako v iných častiach Škandinávie, aj Špicbergy majú polárne dni a noci. 25. októbra slnko zapadne a 4 dlhé mesiace ho (takmer) neuvidíš. Do Longyearbyen sa oficiálne vracia 8. marca. Vracia sa s veľkou parádous oslavou Solfestuka, ktorá trvá celý týždeň.

Klimatické zmeny, ktoré ostrovom neprospievajú

Globálne oteplenie ovplyvnilo i Svalbard. K lavínam pribudli zosuvy pôdy. Častejšie prichádzajú teplé zimy s dažďom. Trpia tým hlavne soby. Pôda zamrzne, nedokážu si vyhrabať trávu a hynú hladom. Pokus presídliť ich na pevninu nevyšiel. Zažili kultúrny šok a pre veľké množstvo trávy hynuli z prežrania.

Ach, tá prohibícia

Nórsko ani Špicbergy nemajú veľmi pozitívny vzťah k alkoholu. Je to pozostatkom z obdobia baníctva, kedy majitelia baní netúžili po tom, aby ich zamestnanci neobmedzene chľastali. I dnes kúpiš alkohol len v špecializovaných obchodoch a na špeciálnu kartu. Napriek tomu je vďaka nulovej dani lacnejší ako na pevnine. Dokonca lacnejší ako mlieko, ktoré sa musí dovážať.

Daňový raj

Špicbergy majú v rámci Nórska vlastný rozpočet. A všetky dane, ktoré sa na ostrovoch vyzbierajú, na nich aj ostanú. Dane, vrátane tých z príjmu, sú nízke, neplatí sa ani DPH.

Bez topánok

Aj u nás na Slovensku je zvykom vyzuť sa, keď vstupujeme do domu. Na Špicbergoch sa vyzúvajú úplne všade. V kostoloch, múzeách, reštauráciách, dokonca v turistickej kancelárii. Ešteže majú pripravené papuče pre zimomravých.