Rate this post

Mestečko Soller, ktorého názov v španielčine znamená slnečný, za svojou povesťou nezaostáva. Hoci je v objatí pohoria Sierra de Tramuntana, nie je to poznať. Horúce lúče baleárskeho slnka dopadajú na vysoké, staré kostoly i pomarančové háje, ktoré sú pre túto oblasť také typické. O Solleri som čítala a vedela dávno predtým, ako som sa vôbec tušila, že Malorku niekedy navštívim. Bol jedným z miest, ktoré som skrátka musela vidieť.

Pôvodný plán bol iný. Soller som chcela navštíviť spolu s Valdemosou. Ale potom niekto spomenul pláž Sa Calobra. A mne, plážovému typu, nebolo viac treba. Lenže, ako mimo sezóny, v čase, keď tam ani autobusy nechodia, skombinovať železnicu, dve časti slnečného mesta a stihnúť loď na Sa Calobra? Dobrodružstvo sa nakoniec podarilo. Akurát s odretými ušami, nohami a tak trochu i nervami.

Chceš preskočiť priamo na tipy?

Do Solleru na vlastnú pasť

Tentoraz sme nešli s exkurziou, ale vyrazili sme na vlastnú päsť.  Z Palmy autobusom o ôsmej. Nemôžem povedať, že by sa nám chcelo vstávať. Ani vyjsť von, kde bolo ráno dosť sviežo. Ale chceli sme veľa stihnúť a vidieť. Pôvodne 45 minútová cesta do Port Soller trvala vyše hodinu,  keďže sa náš autobus cestou premenil na školský. Nie nadarmo sa hovorí, že cestovať s miestnymi je (kultúrny) zážitok.

Port de Soller svojmu názvu nič dlžný neostal, vítali nás v ňom slnečné lúče. No aj vysoké hory spravili svoje, a pripravili pre nás chladné prekvapenie. Chlad mestu na atraktivite neubral, no my sme predsa len zamierili do kaviarne. A následne do prístavu, aby sa nám ušli lístky na loď (nakoniec ešte tesne pred vyplávaním neboli vypredané, ale v hlavnej sezóne za to neručím).

Ostalo nám ešte vyše hodiny na objavovanie. Prešli sme sa plážou s vodou, ktorá tu bola rovnako úžasná ako na celej Malorke. Prístavom s jachtami, i tým, kde miestni rybári rozprestierajú svoje siete. Vyšli úzkymi ulicami až k miestu, ktoré ponúka krásne výhľady na prístav i mohutné útesy nad vodou. Cestou sme sa uškŕňajúc pozerali na okolostojace autá. Každé jedno bolo niekde oškreté. Domáci asi nebudú najlepší vodiči.

Na samom vrchu stojí stará kaplnka Oratorio de Santa Caterina de Alexandria. Svojho času tu sídlilo Múzeum mora, ktoré je ale momentálne zatvorené. S nemožnosťou dostať sa (aspoň sme neprišli na to ako) cez ohradený námorný priestor až k majáku, je kaplnka tým naj vyhliadkovým bodom. Pohľad na prístav cez tehlové strechy domov je tu skutočne parádny. Zišli sme pomaly k nemu, poplašili na pláži pár kusov hydiny a šli bojovať o miesto na lodi.

Chytili sme si exkluzívne miestečko vedľa kapitána. Napriek tomu, že nás severák vyťahoval z lode, stáli sme tam celú cestu. A cvakali o sto dvesto slnkom osvetlené, magické útesy. Celá cesta trvala 45 minút. Záverečný úsek bol najkrajší. Slnko už svietilo na nás a nie nám do očí. Už len pre tento posledný kúsok stojí za to plavbu aspoň jedným smerom absolvovať. Ťažko zabudneš na ten moment, keď sa pre tebou vynorí maličká plážička medzi dvoma mohutnými útesmi s tou najkrajšou vodou na svete.

Dedinka Sa Calobra a jej kamenistá pláž je tak trochu turistickejšia, no stále krásna. Obkolesujú ju kaviarničky a reštaurácie. Aspoň vieš, že sa máš kde najesť. To sme neriešili. Hneď po vylodení sme utekali vlhkým a tmavým tunelom, zrážajúc iných turistov, na druhý koniec, pozrieť mini pláž medzi skalami. Až cestou naspäť sme si uchmatli niečo na jedenie. Niečo, čo sme si vychutnávali priamo na pláži, pri pohľade na priezračnú vodu, na ktorej sa hojdala naša loď.

Cestou naspäť vyrazila presne, ale ani to nestačilo, aby sme stihli autobus alebo električku o 14:30. A tak nám nestávalo nič iné, ako zapadnúť do tej istej kaviarne a čakať na ďalšiu. S jej príchodom nastal boj. O miesto. Ani som netušila, že je v meste toľko turistov, kým sa nezliezli na nástupište. Ale zmestili sme sa a električka sa s nami ťahala popri pobreží a citrusových hájoch slimačím tempom.

Do Solleru prišla o 16:00. Vyhodila nás priamo v centre, takže sme boli ušetrené od hľadania vlakovej stanice a hlavne zmrzlinárne, ktorá bola našim primárnym cieľom. Dali sme si zmrzku, spravili pár fotiek a šli bojovať o miesto, tentoraz vo vlaku. V tom, na ktorý som sa z celej Malorky tešila asi najviac. Prišli sme o hodinu neskôr, ako bol pôvodný plán, a dostali sa do  patovej situácie. Stráviť čas v meste a riskovať, že sa nedostaneme do vlaku? Alebo polhodinu stáť a čakať? Asi by sme sa zmestili aj bez čakania. Ale v lete by som to neriskovala.

Starý Soller, jeho kostol Església de Sant Bartomeu a uličky s historickými domami, stojí za viac ako za polhodinovú návštevu. A vlak? Výhľady sú zo začiatku super. Aj jazda bola zaujímavá, keďže som stála vonku, čo bol v tuneloch trochu adrenalín. Tunelmi a „džungľou“ sme ale šli pridlho. Jazda nebola taká scénická ako je opisovaná. Rozhodne nie taká scénická, koľko stojí lístok.

Praktické tipy ako sa dostať do mesta Soller a Sa Calobra

  • Z autobusovej stanice v Palme na Plaça d’Espanya premávajú autobusy aktuálne označené ako 211. Nástupištia sú dole, v podzemí, ale stanica je výborne značená, nemáš sa kde stratiť. Lístok sa kupuje u vodiča a na zastávku Port de Soller stojí 3.20 €.
  • Lode do Sa Calobra prevádzkuje spoločnosť Barcos Azules. Miesto, odkiaľ vypláva loď, nájdeš bez problémov, je označené. Poteší možnosť platby kartou. Aj v sezóne chodí prvá loď až o 11.15 (11:45) a posledná o 16:40.
  • Ak si chceš Sa Calobra v pohode užiť, odporúčam stráviť tam aspoň dve hodiny. Viac, ak sa chceš aj kúpať.
  • Pokiaľ chceš ísť vlakom len naspäť, zo Solleru do Palmy, si v nevýhode. Nemáš lístok, pri čom tí, čo kúpili spiatočný, už majú. A na konkrétnu hodinu. Pokladňa sa otvára len polhodinu pred odchodom. A rada na lístky je parádna. Choď radšej ráno z Palmy a potom už vlak nerieš. Alebo si kúp spiatočný lístok.
  • Veľmi rýchlo sa plní aj električka. Stojí 6 eur a lístky sa kupujú na palube. Jazdí veľmi pomaly, ale je to pekná vyhliadková jazda pri pobreží a pomarančovníkoch. Buď sa teda Port de Sollerom prejdeš, alebo si ho vychutnáš z električky.
  • Port de Soller a Soller spája aj autobus – linka 211, ktorej to trvá len pár minút. A zastávka nie je ďaleko od prístavu.

Dá sa to aj ináč? Alternatívy pre tých, čo si neprenajímajú auto

Ak máš záujem o vlak i o pláž, a chceš to stihnúť v jeden deň, pokús sa skopírovať program, ktorý robia exkurzie. Vyrážajú vlakom z Palmy, električkou do Solleru a loďou do Sa Calobra. Z Calobra potom pokračujú autobusom. Toto bol aj môj pôvodný plán (bez toho posledného autobusu), akurát sme si mysleli, že to nestihneme. Nevedeli sme, že loď o 11:15 ich bude čakať. V sezóne ide loď aj o 13:00. Ale posledný autobus zo Sa Calobra chodí dosť skoro, takže pláž si neužiješ. Uvidíš teda veľa, ale z poriadneho rýchlika.

Úplne najideálnejšie je rozdeliť si to na dva dni. Jeden deň ísť ráno z Palmy vlakom (alebo autobusom) do Solleru, pozrieť si Staré mesto, presunúť sa do Port de Soller stráviť nejaký čas v prístave a vyraziť smer Valdemosa. Alebo do mestečka Deia, tá má aj krásnu pláž. A naspäť do Palmy. Autobusy chodia až do večera, to v pohode stíhaš.

Sa Calobra môžeš dať iný deň. Ísť autobusom tam aj naspäť. Alebo ísť jedným smerom loďou. Zostať na pláži celý deň. Alebo ju skombinovať s návštevou Port Solleru či opäť Valdemosy. Fantázii sa medze nekladú. Ale pozor. Autobusy do Sa Calobra premávajú zo smeru Pollença. A nechodia veľmi často.