Rate this post

Cyprus je ostrov. To asi vie každý. Pretože vždy ležal na križovatke námorných ciest, nemal chvíľu pokoja. V minulosti bol často dobývaný a menil „majiteľov“. Vystriedali sa tu Gréci, Rimania, Byzantínci, Lusignania, Benátčania, Osmania, Arabi, Turci, Briti. Každý, kto ti napadne, tu chvíľu pobudol.

A čo to má s jedlom? Všetko. Totiž tak ako ovplyvnili architektúru a kultúru, ovplyvnili aj kuchyňu. Hovorí sa, že obyvateľstvo si zakaždým vybralo to najlepšie od každého „prišelca“. A jedlá vylepšilo použitím surovín a korenín typických pre ostrov.

Dnes sú najvýraznejšie dva vplyvy, turecký (Severný Cyprus) a grécky (Cyprus). Samozrejme, miestnym sa nepáči označenie turecká, respektíve grécka kuchyňa. Veď tá ich je lepšia ako „originály“. Vraj vďaka vyššej kvalite surovín. Preto sa občas stretneš s inými názvami takmer identických jedál. Napríklad omáčka tzatziki sa na Cypre volá talatouri.

Čo jedia Cyperčania a prečo?

 

Svoje miesto “na oboch stranách ostrova” má mäso. Jedia skoro všetky druhy, obľúbené je jahňacie. Na severe sa pre náboženstvo neje bravčové. Naše milované rezne tu ani nehľadaj. Na ostrove sa nevypráža, ale griluje. Okrem grilovaného mäsa často narazíš na kebab a köfte, jahňacie mäsové guľky (SC), gyros a souvlaki, opekané mäso na špajdli (C). K mäsu idú výborné čerstvé šaláty a rôzne zelené vňate.

Špeciálnou kapitolou sú ryby. Nie sú také obľúbené ako inde v Stredomorí. A rybárstvo tu nie je až takým populárnym odvetvím. Vraj preto, že sa obyvatelia dobývaného ostrova uťahovali do vnútrozemia a na more nevyrážali. Podľa inej teórie ryby skrátka nie sú. Že táto oblasť  Stredozemného mora je na ryby veľmi chudobná. A tak sa musia sa dovážať a sú drahšie.

Ak už nejaké sú, podávajú sa najčastejšie pražené na oleji a sú fakt dobré. Takou miestnou špecialitou (ako pre koho, ja som sa na ne, ani na ľudí, čo ich jedli úplne celé, nemohla ani pozrieť) sú maličké, vypražené rybičky. Mne strašne chutili vyrážané kalamáre a najlepšie bolo, že mali skoro 10 cm. Často som sa stretla aj s tuniakmi. Suchšiu rybu som ešte nejedla.

Krevety Saganaki na cyperský spôsob

 

To najcyperskejšie na zjedenie (a vypitie)

 

Meze

Niektorí hovoria, že Meze je národným jedlom Cypru. Meze je skôr spôsob podávania jedla a nie je typický len pre Cyprus, ale aj pre orientálne a africké kuchyne. Je to predjedlo. Veľa maličkých predjedál. A super spôsob ako ochutnať všetko, čo kuchyňa ponúka.

Čo býva v meze?

Všetko od nátierok (humus, Tzatziki), cez olivy, zeleninu, syry, rôzne upravené mäso a ryby. 20-30 porcií pre dvoch nahradí hlavný chod a aj sa celkom oplatí.

Syry

Kráľom medzi cyperskými syrmi je Halloumi. Slaný syr sa vyrába najčastejšie z ovčieho mlieka. Je fantastický na grilovanie, lebo sa nerozteká. A preto, že výborne chutí. Podávajú ho grilovaný s hranolkami a šalátom, s volským okom, v omeletách. Alebo len tak, samostatne.

Dostaneš ho úplne všade. V supermarketoch majú priemyselne vyrábaný, vraj občas aj z lacnejšieho kravského mlieka. Chuťovo je lepší ten od drobných výrobcov na cyperskom vidieku. Ale vákuovo balený z obchodov sa predsa len lepšie preváža.

Pozor. Neuznávaná Severocyperská republika nie je členom EÚ. Skontroluj si colné a dovozné predpisy predtým, ako si strčíš do batožiny syr.

Karob

Hovoria mu aj čierne zlato. Ostrov je posiaty stromami, na ktorých rastú „struky fazuľovitého tvaru“, ktorým mi hovoríme svätojánsky chlieb. Stačí ich odtrhnúť a maškrtiť (keď dozrejú). So strukov sa vyrába sirup s magickým účinkom – ako prevencia voči osteroporóze, proti kašľu, zdravé sladidlo i náhrada čokolády. A tiež sa z neho robí likér.

Výborná je karobová nutela. Recept na ňu je jednoduchý. Stačí zmiešať karobový sirup a tahini. Nejaký expert mi poradil miešať to jedna k jednej. To je somarina. Stačí 1 (karob) : 3 (tahini).

Olivy

Olivovníky rastú na Cypre všade, kam sa pozrieš. Miestni by ich jedli by ich stále a ku všetkému. Na raňajky, obed aj večeru. Hovoria, že práve to ich udržiava vo forme. Ako inde v Stredomorí. Tradícia ich spracovania siaha až do dávnej minulosti. Dnes sa pôvodné spracovanie, zahŕňajúce ručný zber a triedenie, pomaly vytráca. A stále viac dôvery sa vkladá do strojov.

Po ostrove sú stále roztrúsené (rodinné) továrničky, ktoré sa pracovaniu olív venujú. Môžeš ich navštíviť a ukážu ti, ako sa oleje vyrábali dnes a pred mnohými rokmi. A ochutnať a nakúpiť produkty ich práce. Majú všetko od svetlých a tmavých olív a olejov. Oleje. Aj kozmetické výrobky. Tie ale radšej nechutnaj.

Tiež som si nejaké oleje brala domov. Cyprus nie je jedinou krajinou, kde som ich vyskúšala. Subjektívne by som ich kvalitu zoradila v poradí Kréta, Čierna Hora, Cyprus.

Drtička na olivy z minulosti.

Sladkosti

Na Cypre si prídu na svoje tí, čo milujú mega sladké. Čo sa týka dezertov, dosť je tu cítiť vplyv Turecka a Blízkeho východu. K takým dobrotám patrí Baklava, lístkové cesto plnené orechmi a medom a Kadaif, prúžky zatočeného sladkého pečiva.

Každý z vás asi pozná lokum, želé najrôznejších príchutí v práškovom cukre. Zahliadla som orechové, citrónové, ružové, čokoládové,  pomarančové…Najvydarenejšia sa mi zdala višňová a  karobová.

Chutilo mi aj Soutzouko. To sú orechy, najčastejšie mandle, na špagáte namočené do sirupu z karobu, hrozna alebo granátového jablka. Ten posledný je najlepší.

Výbornú majú aj zmrzlinu a to hlavne na „severe“. Odporúčam ju vyskúšať v kráľovstve zmrzliny a dezertov, ktoré sa volá Petek.

Káva

Ak by si hľadal niečo, bez čoho si miestni nedokážu predstaviť život, je to práve káva. Cyperčania sú veľkí kávičkári. Pijú maličké kávy s obrovskou silou.

Ako sa takáto káva pripravuje?

Varí sa v špeciálnej nádobe, ktorej hovoria džezva. Káva a cukor sa dá do nádoby a zaleje sa  studenou vodou. Na slabom plameni sa privedie do varu. Následne sa malé množstvo kávy naleje do šálky. A opäť sa nechá zovrieť. Niektorý ju nechajú prevrieť až trikrát.

Takto sa káva nepripravuje len na Cypre, ale aj napríklad na Balkáne. Hoci je to tá istá metóda, má káva všade iný názov. Bosnianska káva, turecká káva, cyperská káva. Na správne pomenovanie sú v jednotlivých krajinách dosť hákliví. Na Cypre ale najviac. Preto si na grécky hovoriacej strane pýtaj tureckú kávu len v prípade, že chceš dostať horúcou džezvou po hlave.

Kávu inak majú radi veľmi sladkú. Pár krát som sa presvedčila, že pýtať si ju bez cukru ani nemá zmysel. Vraj aj preto, že vrením mierne karamelizovaný cukor jej dá tú správnu chuť.

Špecialitou „gréckeho“ Cypru je ľadová káva – frapé. K „tureckému“ Cypru a jeho káve sa zase viaže rozprávka. V časoch dohovorených manželstiev bola káva spôsobom, ako „tajne vyjadriť náklonnosť. Mladí sa nemohli stretávať osamote, preto budúca nevesta dala do kávy soľ. A budúci ženích „ochutený“ nápoj vypil. Vtedy boli sympatie vzájomné a ruka v rukáve.

Commandaria

Zatiaľ čo káva je milovaná na oboch stranách rozdeleného ostrova, víno je špecialitou, ktorá dominuje hlavne juhu. Vinárska tradícia tu siaha do veľmi dávnych čias. Až do obdobia Križiakov. Najstaršie víno (s pôvodnou receptúrou) Cypru, aj sveta, sa zrodilo práve vtedy.

Legenda hovorí, že slávnou Commadariou sa pripíjalo na svadbe kráľa Richarda Levie srdce. Ten ostrov dobil a predal rádu templárov, od ktorých ho zase uchmatli Lusignania. No a im môžu Cyperčania vďačiť za rozšírenie vinárskej tradície. Určite sa zastav v niektorom z väčších či menších vinárstiev a nahliadni do tajomstiev výroby. Isto ti dajú aj ochutnať z ich najlepších produktov. Takéto vinárstva sú najmä v okolí obce Omodos.

Čo sa týka Commandarie, je to veľmi sladké víno s vyšším obsahom alkoholu ( až okolo 20 %). Má takú zlatohnedú farbu a chutí po sušenom ovocí, korení, mede, hrozienkach. Občas po káve či čokoláde. Pije sa ako aperitív a tým, že je fakt sladké, stačí za pohárik, na chuť. Pri druhom ťa už postihne nutkavá chuť zriediť ho. A to ani nehovorím, aká hnusná z neho môže byť opica.